- Boh stvoril svet. Človek to popiera.
- Boh je prirodzený majiteľ sveta a jeho Vládca. Človek Boha popiera, spochybňuje a neuznáva.
Bezbožnosť sa preukazuje nasledovne:
Človek vníma dušou existenciu Stvoriteľa v stvorení a Boha ako prirodzeného Mocnára nad Jeho svetom. Napriek tomu pravdu potláča myšlienkou – niet Boha. Neoslavuje Boha, neďakuje Bohu. V márnomyseľnosti pritom o sebe hovorí, že je múdry, ale v srdci nemá jasno. Proti zdravému rozumu tvrdí – Boha niet ale namiesto Večného Boha uctieva podobizne smrteľného tvorstva.
Každý raz objaví v sebe túto reakciu bezbožnosti na Božie zvrchované právo na seba.
Každý raz objaví v sebe myšlienky neprekonateľného vzdoru a nepoddajnosti voči Božiemu Majestátu.
Všetci sme bezbožníkmi, zisťujeme v srdci nenávisť a nepriateľstvo oproti Bohu.
Všetci ju nosíme v sebe od svojho narodenia.
A všetci sme preto bez Božej chvály a vinní Bohu.
Je napísané: „Lebo hnev Boží sa zjavuje z neba na každú bezbožnosť a neprávosť ľudí, ktorí zadržujú pravdu neprávosťou, pretože to, čo sa môže vedieť o Bohu, je im zjavné, pretože im to Boh zjavil. Lebo zmyslom duše pochopiteľné neviditeľnosti vidieť od stvorenia sveta po učinených veciach, totiž jeho večnú moc a božstvo, aby boli bez výhovorky. Pretože poznajúc Boha neoslavovali ho ako Boha, ani mu neďakovali, ale zmárniveli vo svojich myšlienkach a zatemnilo sa ich nerozumné srdce, hovoriac o sebe, že sú múdri, stali sa bláznami a zamenili slávu neporušiteľného Boha za podobnosť obrazu porušiteľného človeka i vtákov i štvornohých tvorov i zemeplazov.“ Rimanom 1,18-23
Boží trest za bezbožnosť a modlárstvo – nečisté žiadosti v srdci a prznenie tela
Je napísané: „Preto ich tiež aj Boh vydal v žiadostiach ich srdca do nečistoty, aby prznili svoje telá medzi sebou ako takí, ktorí premenili pravdu Božiu na lož a radšej sťa Boha, ctili a bohoslúžili stvoreniu než Stvoriteľovi, ktorý je požehnaný na veky. Ameň.“ Rimanom 1,24-25
Boží trest za šialený blud popierania Boha – vina za neprirodzené, hriešne a hanebné nakladanie s vlastným telom
Je napísané: „Preto ich Boh vydal do hanebných náruživostí, lebo aj ich ženského pohlavia osoby premenili prirodzené používanie seba na také, ktoré je proti prírode a podobne aj mužského pohlavia osoby opustiac prirodzené používanie ženy rozpálili sa vo svojej hriešnej žiadosti navzájom naproti sebe, mužovia s mužmi páchajúc hanebnosť a odplatu, aká bola treba za ich šialený blud, dostávajúc sami na sebe.“ Rimanom 1,26-27
Boží trest za odmietanie pravdy o Bohu – prevrátenosť, konanie zla miesto dobra až do krajnosti napriek Božiemu zákonu, podľa ktorého patrí smrť každému, kto to robí
Je napísané: „A ako neuznávali za hodné a potrebné mať Boha v pravej známosti, tak ich aj Boh vydal v neosvedčenú myseľ prevrátenú, aby robili to, čo sa nepatrí, naplnených každou neprávosťou, smilstvom, podlosťou, lakomstvom, zlosťou, plných závisti, vraždy, sváru, lesti, zlých obyčají, pletichárov, ohováračov, nenávidiacich Boha, trýzniteľov, pyšných, chvastavých, vynálezcov zlého, rodičom neposlušných, otupených, vierolomných, nemajúcich lásky, nezmierlivých a nemilosrdných, ktorí hoci dobre poznali právo Božie, že tí, ktorí robia také veci, sú hodní smrti, nie len, že to robia, ale ešte aj schvaľujú tým, ktorí to tiež robia.“ Rimanom 1,28-32
Neospravedlniteľnosť súdením iných
Je napísané: „Preto si neomluviteľný, ó, človeče, každý, kto súdiš, lebo v čom súdiš iného, sám seba odsudzuješ, lebo robíš to isté sám ty, ktorý súdiš. A vieme“ Rimanom 2,1
Všetci vieme že za také veci prídeme na súd
Je napísané: „A vieme, že súd Boží je podľa pravdy na tých, ktorí robia také veci.“ Rimanom 2,2
Všetci bez výnimky
Je napísané: „A či to myslíš, ó, človeče, ktorý súdiš tých, ktorí páchajú také veci a sám robíš to isté, že ty ujdeš súdu Božiemu?
Boh nekoná okamžitý súd, lebo dáva čas na pokánie
Je napísané: „A či pohŕdaš bohatstvom jeho dobrotivosti, znášanlivosti a zhovievavosti nevediac, že ťa dobrota Božia vedie ku pokániu?“ Rimanom 2,4
Nebezpečné zatvrdzovanie sa proti Božiemu Majestátu a Jeho prirodzenému právu súdiť človeka
Je napísané: „Ale podľa svojej tvrdosti a nekajúceho srdca hromadíš sebe hnev na deň hnevu a zjavenia spravodlivého súdenia Boha.“ Rimanom 2,5
Boh je spravodlivý Sudca – súdi jednotlivca
Je napísané: „...ktorý odplatí jednému každému podľa jeho skutkov...“ Rimanom 2,6
Boh je spravodlivý Sudca – súdi skryté úmysly srdca, nie podľa toho, kto je kto
Je napísané: „...a síce tým, ktorí v trpezlivosti dobrého skutku hľadajú slávu a česť a neporušiteľnosť – večným životom a svárlivým a tým, ktorí neposlúchajú pravdy, ale poslúchajú neprávosť, bude prchkosť a hnev; súženie a úzkosť na každú dušu človeka, ktorý robí zlé... Ale sláva i česť i pokoj každému, kto robí dobré... pretože Boh nehľadí na osobu človeka.“ Rimanom 2,7-11
Boh je spravodlivý Sudca – vložil morálny zákon do človeka a preto každý človek vie, čo požaduje Boží zákon a je bez výhovorky i ten, kto nikdy nepočul o desiatich Božích prikázaniach
Je napísané: „Lebo všetci, ktorí hrešili bez zákona, bez zákona i zahynú... lebo nie poslucháči zákona sú spravodliví u Boha, ale činitelia zákona budú ospravedlnení. Lebo pohania, nemajúci zákona, prírodou robia to, čo požaduje zákon, tí teda nemajúc zákona, sami sebe sú zákonom, ako takí, ktorí ukazujú dielo zákona napísané vo svojich srdciach, o čom spolu svedčí aj ich svedomie, aj ich myšlienky, ktoré sa navzájom obviňujú, alebo aj vyhovárajú.“ Rimanom 2,12-15
Boh je spravodlivý Sudca – má rovnaké meradlo: evanjelium a ustanovil jedného Sudcu pre všetkých ľudí - Pána Ježiša Krista
Je napísané: „v deň, keď bude Boh súdiť skryté veci ľudí podľa môjho evanjelia skrze Ježiša Krista.“ Rimanom 2,16
Boh je jednoznačný Sudca – nikoho nenechal v omyle; už posúdil každého človeka podľa zákona a povedal výsledok
Je napísané: „Nieto spravodlivého ani jedného; niet toho, kto by rozumel, niet, kto by vážne hľadal Boha; všetci sa odchýlili, napospol stali sa neužitočnými; niet toho, kto by činil dobro, nieto ani jedného. Ich hrdlo otvorený hrob; svojimi jazykmi hovorili lesť; jed hadov pod ich rtami; ktorých ústa sú plné kliatby a horkosti; ich nohy rýchle vyliať krv; skrúšenie a bieda je na ich cestách a cestu pokoja nepoznali. Niet bázne Božej pred ich očami.“ Rimanom 3,10-18
Boh je pravdivý Sudca – nikoho nenechal v nevedomosti o poslaní a účinku zákona
Je napísané: „A vieme, že všetko, čo hovorí zákon, vraví tým, ktorí sú pod zákonom, aby boli zapchané každé ústa a celý svet, aby bol vinný Bohu, pretože zo skutkov zákona nebude ospravedlnené pred ním niktoré telo, lebo skrze zákon poznanie hriechu.“ Rimanom 3,19-20
Boh je milostivý Sudca – chce, aby boli všetci spasení skrze vieru v Pána Ježiša
Je napísané: „No teraz je zjavená...spravodlivosť Božia skrze vieru Ježiša Krista cieľom všetkých a na všetkých veriacich. Lebo nieto rozdielu, lebo všetci zhrešili a postrádajú slávy Božej ospravedlňovaní súc darmo, jeho milosťou, skrze vykúpenie v Kristu Ježišovi, ktorého preduložil Boh za obeť zmierenia skrze vieru v jeho krvi na ukázanie svojej spravodlivosti... aby bol spravodlivý i ospravedlňujúci toho, kto je z viery Ježišovej. Kde je potom chvála človeka? Je vylúčená!“ Rimanom 3,27
Kto odmietne milosť, tomu zostane dlh a vina a čaká ho Boží hnev, súd a trest
Je napísané: „Tomu však, kto robí skutky, nepočíta sa mzda podľa milosti, ale podľa podlžnosti. Ale tomu, kto nerobí skutky, ale verí na toho, ktorý ospravedlňuje bezbožného, počíta sa jeho viera za spravodlivosť. Ako je napísané o blahoslavenstve človeka, ktorému Boh počíta spravodlivosť bez skutkov: Blahoslavení, ktorým sú odpustené neprávosti a ktorých hriechy sú prikryté! Blahoslavený človek, ktorému Pán nepočíta hriechu.“ Rimanom 4,4-8
Spravodlivé ospravedlnenie z viery v Pána Ježiša Krista je Božia vôľa pre bezbožného človeka
Je napísané: „A je to napísané aj pre nás, ktorým sa má počítať, nám veriacim na toho, ktorý vzkriesil Ježiša, nášho Pána, z mŕtvych, ktorý bol vydaný pre naše hriechy hriechy a vstal z mŕtvych pre naše ospravedlnenie.“ Rimanom 4,24-25
Výsledok ospravedlnenia skrze Pána Ježiša – pokoj od Boha a večná sláva
Je napísané: „Ospravedlnení súc tedy z viery máme pokoj blížiť sa k Bohu skrze svojho Pána Ježiša Krista, skrze ktorého sme dostali aj prístup vierou do tejto milosti, v ktorej stojíme a chválime sa nádejou slávy Božej.“ Rimanom 5,1-2
